V mojom poslednom článku s témou Slepá náhoda alebo inteligentná bytosť? som sa dotkol experimentu Stanleyho L. Millera z roku 1953.
V tomto roku sa mu podarilo získať nejaké aminokyseliny, či chemické zlúčeniny, ktoré vedci nazývajú stavebnými kameňmi bielkovín, potrebných na život.
Na základe tohoto experimentu mnohí vedci tvrdia, že život mohol vzniknúť náhodou, zo zmesi plynov aj prvkov vystavených elektrickým výbojom.
Pri ďalších dobre pripravených a riadených pokusov sa vedcom podarilo vytvoriť ďalšie, ešte zložitejšie molekuky.
Vedci na základe takýchto pokusov dúfajú, že postupne vytvoria všetky časti potrebné na vznik takzvanej ´jednoduchej bunky´. Ale k čomu to vedie?
Ich situácia sa podobá situácii vedca, ktorý použije látky v prírode, urobí z nich oceľ, potom plast a silikón a nakoniec zostrojí robota.
Potom ho naprogramuje, aby robil kópie samého seba. Ale čo sa tým dokáže? V konečnom dôsledku len to, že inteligentná bytosť dokáže stvoriť taký úžasný stroj!